Niekto sa do tvorby knihy pustil smelo, s chuťou a istotou, niekto váhavo, neisto, s obavami. Povzbudenie z úst pani učiteliek, že kniha je odrazom našej vlastnej tvorivosti a fantázie, nám dodávala odvahu. Veď ešte nikdy sme nemali odvahu napísať knihu. Teda určite nie všetci. Interview nám bolo veľkou oporou a pomôckou. Ani sa nezdá, ako rýchlo sme zabudli, čo všetko sme sa dozvedeli zvedavými otázkami. Juj, ako dobre, že si ho môžeme vypočuť zas a znova. Píšeme a píšeme...a naša prvá kniha je na svete. A už sa môžeme pochváliť výsledkom našej práce. Niektorým kniha tak prirástla k srdcu, že sa nám s ňou nechce rozlúčiť. Ale veď to bude darček! Poďakovanie za spoluprácu - za ochotu, za interview. A dávať je viac ako brať. Začíname sa tešiť na tú najkrajšiu časť, na odovzdanie darčeka. Už sme povzbudení, posilnení, už máme pocit, že sa nám to vydarilo a urobíme niekomu radosť. Veď aj panie učiteľky sa potešili, pochválili nás. Dokonca sa zdá, že sú na nás - autorov hrdé. A vraj to bude nabudúce ešte lepšie a ľahšie, a potom ešte lepšie...
https://www.youtube.com/watch?v=vROyuFrO3Tk&feature=youtu.be